Sto rokov esperanta na Slovensku: Po prvej svetovej vojne
1907 – 2007
Sto rokov esperanta na Slovensku
eok tlač / presu

Po prvej svetovej vojne

[Druhá časť]

Po prvej svetovej vojne v Československej republike, esperantisti na Slovensku boli organizovaní v Československej Esperantskej Asociácii, ktorá v roku 1936 zmenila meno na Esperantská Asociácia v Československej republike. Tento stav trval do začiatku druhej svetovej vojny.

Počas tohto obdobia hnutie rozkvitlo. Fungovalo veľa klubov. Bolo veľa kurzov a propagačných prednášok, medzi nimi kurzy podľa Če metódy vedené cudzincami, napríklad Estóncom Seppikom. Esperanto sa študovalo na školách rôznych stupňov. Od 1. októbra 1930 sa na rádiu Bratislava začal rozhlasový kurz Esperanta, ktorý sa pravidelne vysielal dva krát týždenne. Dňa 22. decembra 1932x? sa na tejto stanici začalo pravidelné vysielanie esperantských kultúrnych programov. Vyšlo slovenské vydanie Ŝlosilo de la lingvo Esperanto (Kľúč jazyka Esperanto) a rôzne učebnice. Objavili sa prospekty a sprievodcovia o rôznych mestách a prírodných krásach, napríklad o Bratislave, Dobšinej, Piešťanoch, Vysokých Tatrách. V spolupráci s Čechmi a Maďarmi esperantisti vydali Ĉeskoslovenskú antológiu, v ktorej boli diela dvadsiatich slovenských autorov. Bola vydaná v Budapešti.

V Bratislave bol aktívny predseda Esperantskej Asociácie v Československej republike, čo malo veľký význam pre rozšírenie Esperanta na Slovensku. V Bratislave bol tiež tretí Československý esperantský kongres.

Propagačná činnosť v novinách bola veľká. V rámci protifašistickej aktivity vyšli články preložené z esperantských časopisov vydávaných počas španielskej občianskej vojny. Napríklad boli použité materiály z bulténov Comissariat de Propaganda de Generalitat de Catalunya v Barcelone, ktoré informovali o útokoch medzinárodného fašizmu proti Španielskej republike, o kontrole španielskej hranice, o neintervencí zapríčinenej nemeckými, talianskymi a portugalskými fašistami, o hrdinskom boji Baskov (synov Euzkadi - synov Baskicka) proti veľkej fašistickej inváznej armáde, pozostávajúcej z nemeckých a talianskych vojakov, a o ďalších udalostiach. Tieto materiály boli použité v rôznych iných prípadoch na informovanie o nebezpečenstve fašizmu, ktorý v tom čase ohrozoval tiež našu krajinu.

Vzťahy so zahraničnými esperantistami boli pozoruhodné. Zahraniční esperantisti robili u nás prednášky, čítali svoje diela (napr. Julio Baghy) a zúčastňovali sa našich schôdzok. Slovenský esperantisti sa tak isto zúčastňovali zahraničných kongresov a iných esperantských podujatí.

Tiež vzťahy s UEA boli veľmi dobré. V roku 1933 mala UEA na Slovensku delegátov na 51 miestach.


Zdroj: P. Rosa: Situacio de Esperanto en Slovaka Socialisma Respubliko; Bratislava, 1977