1907 - 2007, Sto rokov esperanta na Slovensku
http:/www.esperanto.sk/100/podujatia/prejav_Dolinsky.php


Otvárací prejav Prvého celoslovenského esperantského kongresu

Otvárací prejav J. Valašťana Do1inského, čestného prezidenta kongresu pri príležitosti Prvého celoslovenského esperantského kongresu v Turčianskom Sv. Martine

Vážené vedenie SES [Slovenského esperantského zväzu], drahí kolegovia z takmer všetkých kútov nášho Slovenska, naši drahí hostia z Ostravy a jej okolia, reprezentanti z E-klubu z našej stovežatej Matičky Prahy, všetci prítomní, buďte od nás Martinčanov čo najsrdečnejšie pozdravení!

Ako bolo včera na schôdzi delegátov povedaná, tento rok bol pre nás slovenských esperantistov trojnásobne jubilejný. Po prvé, v tomto roku slávime 60. jubileum Esperanta, toho unikátneho nástroja porozumenia ľudstva; druhé jubileum sa týka straty Majstra, geniálneho tvorcu Esperanta, doktora L .L .Zamenhofa, ktorého strata zasiahla esperantistov pred 30. rokmi, a po tretie je tu jubileum vydania prvej esperantskej učebnice pre nás Slovákov.

Dve predtým spomenuté jubileá sú známe nám všetkým adeptom Esperanta na celom svete, tá tretia sa týka výhradne nás slovenských esperantistov; z nich prvá je radostná, lebo predchádzajúcich 60 rokov svedčí nie len pri kontinuite jazyka, v poslednom čase veľmi ohrozovanom, a nie len o veľkej životaschopnosti, rozvoji a veľkom rozšírení Esperanta v porovnaní s inými plánovanými jazykmi – ale aj o jeho postupe na poli ideovom, a tiež na poli jazykovom a predovšetkým literárnom. Žiadny umelý jazyk sa mu na tomto poli nemôže ani priblížiť, už vôbec nehovoriac o možnosti ho prevýšiť. Tieto slová nie sú prázdnym chvastaním sa zo strany esperantistov, ale jednoduché konštatovanie neotrasiteľných a nepopierateľných faktov; to druhé jubileum je smutná spomienka na odchod ideálneho človeka, človeka milujúceho ľudí, človeka ľudského, ktorý – žijúc – nosil v srdci každého blížneho podľa učenia Kristovho, hoci v zmysle náboženskom nebol jeho následníkom.

Ako bolo povedané, tretie jubileum patrí prvej učebnici Esperanta pre Slovákov. Je to Zamenhofova učebnica „Fundamento de Esperanto“ - Základy medzinárodnej reči Esperanto od Dr. Zamnenhofa. Úplný slovenský preklad — ktorá sa objavila pred 40. rokmi v roku 1907 v meste, medzi múrmi ktorého sa teraz schádzame, aby sme slávili tieto jubileá. Knihu tlačila Kníhtlačiarska akciová spoločnosť nazývaná KÚS v Turčianskom Sv. Martine.

Žiaľ, o ďalšom osude prvého vydania „Fundamento de Esperanto“ sa nič určitého nevie. Vraj bolo odnesené vydavateľom do Švajčiarska. Druhé vydanie knihy vyšlo v roku 1918 v Chicagu.

Vydavateľmi prvého slovenského vydania bol Dr. Albert Škarvan, lekár, tolstojovec, možno prvý slovenský esperantista, horlivý propagátor svetového mieru. Ako odporca vojny bol uväznený maďarskými úradmi. Spolupracoval s Nikoljom P. Evstifejevom, ruským esperantistom od roku 1890.

Našou svätou povinnosťou je zmieniť sa pri tejto príležitosti o esperantistoch – slovenských pionieroch, o týchto ohnivých mierových bojovníkoch. Nech sa aspoň týmto spôsobom splatí ich horlivosť, ich práca na poli Esperanta, pre ktorú bol prvému odobratý najväčší poklad ľudskej bytosti – sloboda!

O diele, ktoré vydavatelia venovali národu slovami: „Venujú Národu slovenskému Vydavatelia“, sa objavili vo vtedajších novinách články v prevažnej miere negatívne pre Esperanto. Prečo?... Odpoveď je jednoduchá.

Žijúc v bývalom Uhorsku pod maďarskou nadvládou sme mali dosť starostí o materinský jazyk, proti ktorému útočila maďarská vláda takzvaným „Apponyho jazykovým zákonom“ schváleným roku 1907. Bolo treba zachrániť predovšetkým jazyk národný. Pre tento fakt nemáme právo odsudzovať starú generáciu Slovákov, že hneď po roku 1907 sa nepridali k víťazne kráčajúcemu svetovému jazykovému hnutiu.

Teda semeno Esperanta bolo pre Slovákov v tomto meste zasadené, úroda bola zožatá, ale kde bola uskladnená – sa možno nikdy nedozvieme.

Teda máme právo po tomto všetkom položiť si otázku: Je to náhoda, alebo zámer, že Prvý Celoslovenský Esperantský Kongres sa koná v tomto meste? Podľa môjho názoru áno. A my ju aj zodpovieme. Ak náhodou, je to vzácna náhoda, svedčiaca o historickom inštinkte usporiadateľov; ak zámerne, to dokazuje, že Turčiansky Svätý Martin bol vybratý nie len pre jeho geografickú polohu v centre Slovenska, lebo podobne lokalizovaných miest je na Slovensku viac, ale aj pre to, že je uznávaným kultúrnym a národným centrom Slovenska. Ale nech bolo akokoľvek, môžeme vyhlásiť, že mesto bolo vybrané zaslúžene.

Pozdravujúc Vás, vážení prítomní, v mene mestského zastupiteľstva, Oblastného Národného Výboru, mestského výboru pre vzdelávanie, miestnej organizácie Červeného kríža, Miestneho Kongresového Výboru, respektíve miestnej skupiny SES, ešte raz vyhlasujem Prvý Celoslovenský Esperantský Kongres za zahájený. Postupujem moju čestnú funkciu kolegovi Pavlovi Rosovi, predsedovi SES, nech vedie Kongres, počas jeho celého trvania, k úspešným výsledkom.


Zdroj: Esperantisto slovaka 14/1947