Po likvidácii SES

[Piata časť]

Likvidácia SES neznamenala koniec práce v prospech esperanta. Esperantisti sa organizovali v tzv. záujmových krúžkoch pri rôznych inštitúciách, školách a podnikových kluboch Revolučného odborového hnutia (ROH). V odborárskej centrále v Bratislave, ktorá sa volala Slovenská odborová rada (SOR), bol vytvorený už v roku 1954 „Esperantský krúžok pri závodnom klube SOR“. Zhromažďovali sa v ňom tiež vysokoškoláci študujúci v Bratislave, ktorí veľmi zaktivizovali krúžok. Veľmi aktívne boli tiež mnohé iné krúžky, napr. Esperantský krúžok pri Dome kultúry v Bratislave, Esperantský krúžok v prírodovednej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, krúžky v Trenčíne, Martine, Svite, Poprade, Prakovciach, Košiciach, Žiline, Dudinciach, Nových Zámkoch a na iných miestach.

Mnohé z nich vydávali vlastné časopisy. Z nich najznámejšie boli Informilo z Bratislavy, Esperanto en Slovakio, Nia Spegulo, Svitský esperantista, Prakovský esperantista a Juna Vočo. Treba tiež spomenúť písaný časopis „Rondiranto“, ktorý obiehal medzi krúžkami. Každý krúžok z neho čerpal materiál pre klubové stretnutia a doplňoval ho vlastnými príspevkami.

Krúžky organizovali kurzy, prednášky, stretnutia, povzbudzovali rôzne inštitúcie a podniky používať Esperanto na svoje ciele a rozvíjali rôznu propagačnú činnosť.

Založenie Celoštátneho Esperantského Poradného Výboru.

Napriek tomu, že činnosť krúžkov bola rozsiahla, chýbal orgán, ktorý by koordinoval ich činnosť. Preto už 10. júla 1955 esperantisti vytvorili neoficiálny celoštátny poradný výbor, ktorý mal slovenskú sekciu. Snažil sa zjednotiť hnutie, ale preto že pracoval len približne dva roky, nebol schopný celkom dosiahnuť svoje ciele.

Vytvorenie Československého Esperantského Výboru.

Dekrétom ministerstva pre školstvo a kultúru č. 27 z 23. februára 1959 bol vytvorený Československý Esperantský Výbor, ktorého úlohou bolo: „pomáhať českým a slovenským esperantistom, organizovaným e esperantských krúžkoch pri vzdelávacích inštitúciách, podnikových kluboch ROH, Československej mládežníckej asociácie a iných organizácii“. Výbor vydával časopis „Informoj de Ĉeĥoslovaka Esperanta Komitato“ a fungoval do 31. decembra 1968.

Československý Esperantský Výbor mal okrem iného dôležitú úlohu – podporovať k vydávaniu esperantskej literatúry, či už originálnej, alebo prekladanej, k vydávaniu rôznych esperantských tlačovín, učebníc a slovníkov.

Vytvorenie Československého Esperantského Výboru bolo v podstate uznanie Esperanta a uznanie jeho veľkej kultúrnej hodnoty. To povzbudzovalo esperantistov k väčšej aktivite. Verejné inštitúcie boli priaznivo naklonené Esperantu. Rôzne noviny uverejňovali kurzy Esperanta, napr. Pionierske Noviny a Smena. V ďalších novinách boli stále rubriky o Esperante. Predovšetkým časopis Javisko a Nedeľa publikovali v svojich esperantských rubrikách cenné informácie o histórii Esperanta a o esperantskej literatúre.

Asociácia Slovenských Spisovateľov pomohla zorganizovať v roku 1961 propagačnú prednáškovú cestu známeho japonského esperantistu Kei Kurisu po celom Slovensku.

V roku 1965 štátny podnik Slovenské Pedagogické nakladateľstvo vydalo 144 stránkovú konverzačnú knižku: „Ĉu vi parolas Esperante?“ a 24 stránkovú učebnicu „Lernolibro de Esperanto por kursoj kaj memlernantoj“ s 24 stránkovým základným slovníkom.

Objavili sa tiež iné učebnice a preklady diel slovenských autorov. Rôzne inštitúcie vydávali informačné brožúrky a prospekty.

Rádio Bratislava vysielalo kurz Esperanta pre začiatočníkov.

Vytvorenie Poradného Výboru pre Esperanto a esperantské krúžky.

Dňa 22. decembra 1967 bol vytvorený pri Vzdelávacom Inštitúte v Bratislave „Poradný výbor pre Esperanto a esperantské krúžky“. Jeho úlohou bolo robiť prípravne práce na založenie esperantskej organizácie na Slovensku a pripraviť jej stanovy. Výbor v roku 1968 skončil prípravné práce a pripravil stanovy.


Zdroj: P. Rosa: Situacio de Esperanto en Slovaka Socialisma Respubliko; Bratislava, 1977