[Štvrtá časť]
Druhá svetová vojna sa skončila. Obnovila sa Československá republika, spoločný štát Čechov, Slovákov a iných národov.
Hneď po vojne začal pulzovať na Slovensku mohutný esperantský život. Dňa 13. marca 1946 bol založený Slovenský Esperantský Zväz (SES), ktorého štatút schválila komisia pre vnútorné záležitosti v Bratislave 24. júla 1946.
Dňa 24. októbra 1946 bolo v Brne stretnutie českých a slovenských esperantistov. Tam bola urobená dohoda, že na Slovensku budú esperantisti organizovaní v samostatnej slovenskej organizácii (SES) a v Čechách v samostatnej českej organizácii a tieto organizácie budú tvoriť celoštátnu organizáciu.
Slovenská esperantská spoločnosť (SES) a esperantisti na Slovensku boli veľmi aktívni. Usilovali sa preniknúť do všetkých oblastí. SES vydával časopis, ktorý sa volal SES-informoj.
Esperanto sa učilo nie len v mnohých kurzoch, ale tiež v školách, ako voliteľný predmet, predovšetkým vo Vysokej škole obchodnej a rôznych odborných školách. Pre odborné školy bola vytvorená štátna inšpekcia Esperanta. Bol ustanovený inšpektor, ktorý sa staral o výučbu Esperanta. Boli vydané mnohé učebnice a slovníky. V roku 1946 začal vychádzať časopis Esperantisto Slovaka, ktorý s určitými prestávkami vychádza doteraz. Rôzne inštitúcie vydávali informačné brožúrky a prospekty. Bol založený Slovenský Esperantský Inštitút, ktorý sa staral o vydávanie rôznych esperantských publikácii. Povereníctvo pre informácie a vzdelávanie v Bratislave vydávalo mesačník Kultúrna Revue o aktuálnych problémoch kultúrneho vývoja na Slovensku. Časopis mal veľkú odozvu.
Zaujímavý je list, ktorý dostal redaktor časopisu od Mohameda Yossefa z Alexandrie (Egypt). Napísal: „Som štátny inžinier a som predsedom Strednovýhodnej Esperantskej Federácii.“ List má dátum 25.12.1950. Teda, podľa listu, v roku 1950 existovala Stredovýchodná Esperantská Federácia, o činnosti ktorej nevieme nič.
Plné očakávania bolo založene Esperanta Kooperativo, v rámci ktorého sa plánovalo vytvoriť centrum esperantskej činnosti na Slovensku. Žiaľ nemohlo rozvinúť svoju činnosť.
Tiež klubový život rozkvital. Staré kluby sa oživovali a nové sa zakladali. V Martine sa v roku 1947 uskutočnil prvý celoslovenský esperantský kongres. Druhý sa uskutočnil v Košiciach v roku 1948 a tretí v Bratislave v roku 1949.
Činnosť SES trvala až do roku 1953. Potom bola zrušená, lebo nezodpovedala prísnym predpisom nového zákona o spoločenských organizáciách. Majetok v hodnote 581 378 Kčs bol dňa 2. novembra 1953 daný Univerzitnej knižnici v Bratislave s prosbou, aby kúpili za tieto peniaze esperantské knihy.
Zdroj: P. Rosa: Situacio de Esperanto en Slovaka Socialisma Respubliko; Bratislava, 1977