[Uskutočnil sa v Košiciach, 21. – 23. augusta 1948
Skupinová fotografiu z kongresu]
Druhý Celoslovenský esperantský kongres, ktorý z lásky k našej veci zvolali esperantisti z Košíc, bol očakávaný s obrovským záujmom. Aký bude? Koľko nás bude? a podobne sa spytovala naša zelená rodina nie len slovenská, ale z celej našej republiky. Lebo naozaj, čo ešte v minulom roku bolo záležitosťou Slovákov a skupiny esperantistov z Ostravy, to sa v tomto roku stalo záležitosťou celoštátnou. Mnohí esperantisti i z najvzdialenejších českých miest sa prihlásili prišli pomôcť, aby kongres bol úspešný, prišli nás posilniť v našej práci a pri tom posilniť tiež aj seba. Veľká vďaka patrí každému, kto sa nebál podniknúť dlhú cestu a pomohol rozžiariť našu hviezdu.
Kongres sa uskutočnil pod čestným patronátom pána Laca Novomestského, povereníka pre školstvo, vedu a umenie.
Kongres sa začal slávnostným otvorením esperantskej výstavy, za účasti primátora Košíc pána J. Raca. Výstava bola plánovaná byť otvorená počas aspoň troch týždňov, aby mohla zaujať aj školy po zahájení nového školského roku, ale žiaľ, múzeum, kde bola výstava inštalovaná, potrebovalo miestnosť na výstavu obrazov, a tak sa esperantská výstava sa skončila súčasne s kongresom. Napriek tomu bola úspešná.
Potom bolo oficiálne otvorenie kongresu s príhovormi predsedu organizačného výboru pána A. D. Kremera a predsedu SES [Slovenskej esperantskej spoločnosti] Pavla Rosu.
Večer „kongres tancoval“ na zoznamovacom večierku. Oficiálne a aj neoficiálne body programu, úprimnosť esperantistov a dobrá hudba vytvorili veľmi príjemnú atmosféru, takú – že ak by sme chceli byť zlomyseľní – mohli by sme povedať, že to bolo najúspešnejšie kongresové podujatie.
Esperantská akadémia ukázala mnohým záujemcom, ba aj neesperantistami mnohostrannú použiteľnosť Esperanta. Do programu tiež veľmi sympaticky prispeli mládežníci – to je vítaná a napodobnenia hodná vec.
Pochopiteľne, esperantské omša v kostoloch oboch cirkví boli pre mnohých veľmi príťažlivým bodom kongresového programu. Prednášky o turistike a farebné diapozitívy z jaskynného systému Demänová boli vítaným úvodom pre celodenný výlet do stalagtitovej jaskyne Jasov, čo bolo korunou kongresového programu.
Kto sa zúčastnil, ten vie, že nie len oficiálny program, ale predovšetkým je dôležité osobné spoznávanie účastníkov kongresu; tento bod programu bol bez pochýb splnený každým, podľa jeho vlastného systému a plánu mimo celoštátneho dvojročného plánu rekonštrukcie.
Nie je potrebné zdôrazňovať, že nie všetko je zlato, čo je zelené, ale predsa záležitosti sledované cez zelené okuliare majú tendenciu vyzerať inak než pre ostatných, úplne obyčajných smrteľníkov, neinfikovaných zelenou chorobou. Predsa nie je možné nezmieniť sa o jednom fakte, ktorý nie je potešujúci: esperantisti oveľa viac majú radi tanec, než návštevu pracovných alebo všeobecných zasadaní, a vždy, keď sa pristupuje k hlavnému bodu programu: voľbe nového výboru, väčšina z nich pocíti obrovský hlad a odchádza. Preto moja rada pre organizátorov tretieho kongresu (ktorý sa uskutoční pravdepodobne v Bratislave), aby počas zoznamovacieho tanečného večera uzatvoril všetky dvere a uskutočnil pracovné zasadnutie uprostred tancovačky; takto bude určite navštívená vo veľkom počte.
Ale tiež vedenie musí prísť z lepšie organizovaným programom než v tomto roku (dôležití funkcionári neboli prítomní, ba ani neposlali správu). Teda tretí musí oveľa viac pracovať – a zodpovednejšie.
To čo ste videli na druhom, bola len jedna strana mince, tá krajšia z dvoch, ktoré každá minca má. Videli sme len, ako jedno podujatie po druhom sa stáva úspešným, ale nemohli sme vidieť, za akú cenu, po akom úsilí sme boli úspešní. Len napríklad: priemyselná výstava, ktorá sa mala uskutočniť sa neuskutočnila, bolo treba bojovať za novú železničnú zľavu, tá namiesto 50% bola 33% (vďaka za to!), namiesto trojtýždňovej výstavy bola trojdňová, miestnosť pre ňu bola získaná dva dni pred otvorením, namiesto hotelov bola prázdna sýpka ako hromadná ubytovňa, namiesto mnohopočetného organizačného výboru drelo niekoľko ľudí, ale na druhej strane musíme konštatovať, že namiesto 100 účastníkov prišlo 250, a namiesto slovenského bol československý kongres. Príčiny menej uspokojivých častí sú mimo možností organizačného výboru, z ktorého skutočne fungovalo len niekoľko obetavých ľudí, ale dosiahnuté úspechy patria plne im. Vysoko hodnotiac zásluhy tejto skupinky, valné zhromaždenie SES menovalo A. D. Kremera za čestného člena SES.
Novozvolený výbor SES [Slovenskej esperantskej spoločnosti] je nasledovný:
- predseda: Pavel Rosa;
- podpredseda: prof. Vlado Jukl, A. D. Kremer, A. Váňa;
- tajomníci: A. Csáder, I. Havas, pomocníčka: M. Seppová;
- knihovníčka: E. Mahrová;
- účtovník: J. Tibenský;
- revizoroi: L. Medlen, J. Havas:
- zapisovateľ valného zhromaždenia SES: Ed. V. Tvarožek:
- členovia výboru: J. Lamačka, Ed. V. Tvarožek, F. Bárta, M. Seppová, Beisetzer, Z. Marenčin, E. Grich, 0. Rumanová, D-ro Izák, J. Miotla, L. Ozábal, A. Čambál, M. Rajnoha (slepci), Ľ. Tomkovský, K. Lukáč, Št. Seemann (železničiari), Št. Sninčák, E. Krenierová, F. Lelovics.
Skončil sa druhý, nech žije tretí! kričíme a už sa pripravujeme na budúcoročné stretnutie v Bratislave. Nechceme odhaliť tajomstvo, ale predsa už teraz môžeme povedať: bude vhodné zúčastniť sa v budúcom roku v Bratislave. Zatiaľ sa nepýtajte, šetrite si peniaze a starajte sa, aby ste mali voľno počas tretieho. Myslíme si, že v januárovom čísle už prinesieme prvé informácie o treťom. Dovtedy trpezlivosť!
Zdroj: Esperantisto Slovaka 10-11/1948